"Čo tu robí taká pekná žena osamote?" otočím hlavu odkiaľ prišla tá hlúpa otázka. Stojí tam hnedovlasý-kučeravý chalan v motorkárskej bunde a drzo si ma obzerá. Akoby som bola nejaká výhra, alebo čo.. Snažím sa tváriť, že ma to jeho zízanie, vôbec neprivádza do šialenstva a tak odvrknem "Prezerá si obrazy, tak ako ľudia na výstavach robia." Otočím sa mu chrbtom, čím sa ocitnem pred ružovkastou machuľou, ktorá je mi totálne ukradnutá ako všetky ostatné maľby, no zízam na ňu s prosbou ´Nech vypadne, prosím´ "Pozri, tiež som tu sám, mohol by som ti robiť spoločnosť." Snažím sa tváriť, že to nepatrilo mne, no keď sa jeho slizké prsty dotknú môjho ramena, pery zomknem do priamky. "Aká škoda- nestojím o spoločnosť." Uškrniem sa, a už už sa chystám zvrnúť na päte, keď začujem: "Ona tu nie je sama, my sme tu spolu.." Claire. Moja sebavedomá kamarátka, sa cíti jeho prezieravým pohľadom skorej ulichotená, ako znechutená.
"Tak by som vám obom mohol robiť spoločnosť, a až výstava skončí pozývam vás obe na drink." Žmurkne.
"My sme zadané." - Claire
"Ale jeden drink, predsa nič neznamená.." Snaží sa oponovať.
"Ale, my sme lezbi." Claire ma chytá za ruku. Vytreštil na nás oči. A všetká jeho sebavedomosť sa niekam vyparila. "Škoda, pretože by som si inak dala povedať." povie Claire naoko sklamane a ťahá ma preč.
"Tak lezbi?" pýtam sa už so smiechom, no rukou si miestami zakrývam ústa aby to nebolo veľmi nápadné. Claire mi neodpovedá, len ma usádza na modernú, no nepohodlnú bielu pohovku a po priestore behá pohľadom. "Za pár minút som späť, dúfam, že sa dokážeš uchrániť." Nebudem na seba pútať pozornosť, len tu budem sedieť, a možnože budem mať šťastie a nik si ma nevšimne, snažím sa si nahovriť, zatiaľ čo sa Claire vzďaluje.
Pár minút? Už tu sedím hádam dobrú polhodinu, a nohy ma začínajú strašne bolieť. To tie prekliaté opätky.. "To poznám.." Hlavu otočím do strany a dúfam, že to nie je ten drzý hnedovlasý. No namiesto toho tam stojí chalan v obleku, no tak akosi tuším, že toto nebude jeho štýl.
"Prečo ženy vždy nosia na akcie len opätky? Ja by som hlasoval za tenisky."
"Áno, tenisky sú oveľa pohodlnejšie, no ku koktejlkám sa to nehodí." Ukážem na svoje čierne šaty.
"Mimochodom ja som Beau." vystiera ku mne ruku.
"Finley" "Tak, ako sa ti páči výstava? Si zberateľkou?"
V umení sa vôbec nevyznám, akokoľvek dlho budem na tie maľby hľadieť pre mňa to budú vždy len machuľe.
"Nie, ja vlastne som tu ako.. dizajnérka- bytová dizajnérka."
"To je fajn, pretože ja sa v umení, tak niak nevyznám.." Zájde si rukou do vlasov. "Nedáš mi vyzitku?"
Zalapám po vzduchu, už ďalší. Chystám sa ho odpálkovať, no v tom mu Claire veľmi ochotne jednu podáva.
"Ak budeš čokoľvek potrebovať ozvi sa.. my už musíme ísť." Claire ma ťahá na nohy a vzápätí preč. Posledné čo stihnem zaregistrovať je "..Ozvem sa"
