Ďakujem tým, ktorí si prečítali prvú časť a zároveň im venujem 2 :)
"Finn!" Prosí ma Claire. "Musíš sa s ním stretnúť, a presvedčiť ho.. veď vieš, že sme v mínuse.." Som naštvaná, veď tomu chalanovi predsa nejde o robotu. Jediné prečo chcel vizitku je aby sa so mnou mohol stretnúť.. Nahádžem všetky potrebné veci do tašky a vyparím sa z našej pracovne, kde už začínalo byť dusno.
"Finny?" rozbehne sa za mnou Claire. "Dobre, idem tam..ale ak na mňa niečo skúsi, tak ťa roztrhám na kusy Claire!"
S výskaním sa mi hádže okolo krku. A poháňa ma ku dverám. keď na ňu hodím jedovatý pohľad, zdvihne ruky v obranom geste a výrazne artikuluje "to len aby si nemeškala.."
***
Nastúpim do výťahu a ešte raz preletím očami adresu - 5.poschodie. Stlačím päťku a nezaujato si obzerám špičky topánok, pokiaľ sa výťah nerozvorí s cinknutím. Tam už stojí on. V šiltovke, obtiahnutých džínsoch a v bielom tričku, ktoré obkresľuje jeho vypracovanú hruď, a odkrýva jeho potetované ruky. Neznášam tetovania. Ale na ňom to je iné - zaujali ma, mám chuť pristúpiť bližšie a detailne si ich poobzerať. "Poď ďalej" prehovorí a ja ho nasledujem do rozľahlého priestoru. "Kuchyňa.. obývačka." Ukazuje mi jednotlivé miestnosti, ktoré sú zariadené veľmi jednoducho až fádne. V celom dome sa striedajú farby šedá s bielou, podlaha je pokrytá tmavým drevom. Nábytok splýva až na fialovú sedačku uprostred ničoho. "Asi je to moc jednoduché..no ani toto nieje moja silná stránka.." "Urobím pár návrhov, a potom sa dohodneme, čo treba nakúpiť a urobiť ďalej." Prikývne "Dáš si niečo na pitie?"
"Máš fotky svojej rodiny alebo z detstva?" Šokovane na mňa pozrie.
"Rozmýšľala som..že by bolo dobré, túto stenu vyplniť nejakými obrazmi.. no a v galérii si povedal, že nemáš vzťah k umeniu, tak čo keby sem dáme niečo čo ti je blízke?"
Otvorí kuchynský šuplík a z neho vyloží škatuľu plnú čiernobielych fotografií. S úžasom sa po ne naťahujem a prezerám si ich. Na väčšine fotkách je sympatická žena s úsmevom.
"Mama" vysvetľuje, na nevyslovenú otázku.
"Je veľmi pekná."
Zvyšok času, ktorý som mala sme strávili v jeho kuchyni popíjaním šampanského a rozprávaním sa.
"Vyrastal len s matkou a dvoma mladšími bratmi - otec ich opustil, keď boli malí, zanechalo to na nich dôsledky- povedal, že ...."
"Finny, taký by bol pre teba pravý.." - Claire.
"Vyrastal v neúplnej rodine, čo znamená, že sa nebude chceť viazať." Claire prevráti oči,
"to si celá ty"
"Ak by bol pravý, tak by sa to nestalo.. lenže ja som si nevedela s nim predstaviť budúcnosť."
Veľmi dobre som si pamätala na ten deň, keď ma Noel. požiadal o ruku. Nechala som si navliecť na ruku prsteň, pretože podľa mojej matky to bolo správne, chodili sme spolu vyše troch rokov, tak načo ďalej čakať, no nie? V deň svadby, som sa odmietala obliecť do svadobných šiat, mama mi hovorila, že je to normálne, že mám strach a že sa nemám čoho báť.
Zlato, tiež som mala strach, keď som sa šla vydávať.. je to niečo neznáme, no keď sa do toho vrhneš, zistíš, že je to úžasne! Pozri sa na mňa a tvojho otca.."
Nakoniec som si Noela nevzala čo spôsobilo, že mama dostala skoro infarkt.
Ja si však myslím, že ak by som ho skutočne milovala, túžila by som potom stať sa jeho manželkou...
