Priznávam tento blog nemám rada, preto tu často neprispievam. Vážne som ho chcela mať rada, ale nestalo sa. Práve naopak neviem mu prísť na chuť, prepáčte.
***
V tej chvíli bola taká bezstarostná, v tej chvíli som vedel, že ju proste musím mať. Bola ideálom dokonalej ženy. Vlastne dovtedy mi prišla nezaujímavá, všetko sa zmenilo až v ten večer. Stačil jeden pohľad jej smerom a bol som odzbrojený, zabudol som na všetko okolo nás. Samozrejme po chvíli som sa odvrátil, aby to nevyzeralo príliš nápadne, no akosi som ju pohľadom musel stále vyhľadávať.
Stála som unudene, keď sa postavil za mňa. Modlila som sa aby som sa už konečne dostala na rad, ale rada akoby bola nekonečná. Stála som tam z rozbúšeným srdcom a s myšlienkou, že sa za nič nesmiem otočiť. No potom sa stalo ešte niečo horšie, môžno že som urobila príliš veľký krok vzad, a možnože len stál priblízko, no podarilo sa mi mu stúpiť na nohu a oprieť sa o jeho hruď. Čakala som, že ma počastuje nemiestnou poznámkou, no on tam rovnako stál. Dych sa mi zasekol,stihla som to však zamaskovať, bleskovo som odskočila. Zrejme sa patrilo ospravedlniť, lenže namiesto toho som sa tvárila, akoby som si nebola všimla, že som sa o niečo oprela, tobôž nie oňho.
