nedeľa 19. apríla 2015

Janoskians - Jednodielka

Mala by som prestať spôsobovať si muky. Veď som vedela vždy, že existujú aj takí, ktorí nenapíšu pár častí a skončia, ako to robím ja. Aj tak, len v čitateľoch živím, 
nádeje, oni sa namotajú a potom to skončí..Lebo ja som strašne prelietavý človek. Lebo ja to tak neviem, neviem písať niekoľko častí a potom poskladať z toho celok, ako to robia spisovatelia.





„James, ľúbim ťa.“
„Nie. Sľúbila si to.. sľúbila, si že bez ohľadu na to čo robíme, to nepokazí naše priateľstvo.“
„Prečo nevieš prijať fakt, že sa nám to vymklo obom z pod kontroly, a že nemôžeme byť viac  len priatelia?“
„Nie. Nehovor tak, že už nemôžeme byť priatelia, ja ťa potrebujem, si moja najlepšia kamoška. Liv, prosím ťa!“
„Aj ja ťa prosím. James,  povedz mi, čo ku mne cítiš, nehovor, že len priateľstvo.“
„Liv, nechcem ti ublížiť a nikdy som ani nechcel. No dobre vieš, že ťa nechcem a ani nemôžem ľúbiť...“

Po lícach jej stekali slzy, túžil som pristúpiť k nej a zotrieť jej ich, chcel som jej povedať, že to bude dobré.  
No napokon sama rozhodla. „Je mi to ľúto, toto všetko... ale prosím ťa, vypadni James!“

 „Liv, nerob nám to.“
„Musím, povedal si mi, že ma neľúbiš a ani nebudeš. A ja nedokážem predstierať, že sa medzi nami nič nestalo. Že ma toto všetko zanechalo chladnou. Preto ťa žiadam, aby si vypadol.“

Nechcel jej ublížiť, nikdy to nechcel. Nahováral si vtedy, keď ho prosila aby ju učil, že to nemusí pokaziť medzi nimi ten krásny vzťah. Nahováral si, že im to nijak nezmení životy, že budú môcť byť naďalej priatelia.
No, ona mu povedala, že ho ľúbi. Aj napriek tomu, že mu sľúbila, že sa doňho nikdy nezamiluje, že nikdy to čo robia, nepokazí ich priateľstvo.

Chcel všetok ten čas vrátiť späť, chcel urobiť niečo, aby sa to nikdy nebolo stalo. Chcel len, aby sa spolu na gauči smiali a pozerali ich obľúbený seriál Dva a pol Chlapa. Chcel ju mať vo svojom náručí, vdychovať jej vôňu, počúvať jej úvahy a viesť s ňou konverzáciu. Chcel jednoducho aby to bolo ako kedysi. Aby ju nikdy nestratil.