Vianoce boli na dosah. Za oknami nepokojne dul vietor a na krajinu padali chumáče bielej prikrývky. Všetká zeleň sa strácala pod bielou nepoškvrnenou nevinnou prikrývkou, na okne vznikala námraza. Prstom si do nej kreslila obrázky a slová. Na pohľad nič špeciálne, no predsa jej príbeh bol zaujímavý.
Do vlasov si uviazala červenú stužku ako každé vianočné ráno. A ešte vo flanelom pyžame sa rozbehla pred vchodové dvere pozrieť na tú bielu nádheru - všade navôkol sa krajina strácala v bielej prikrývke ktorá neustále pribúdala. Zamyslela sa, ako sa každé vianočné ráno bláznili dve malé decká ako krik na ulici neutíchal, ako boli premočení a zmrznutí až do kosti. Kde sa tie kôpky šťastia podeli? Vyrástli. Nepríjemne ju zamrazilo od toľkého státia tam. Rýchlo zavrela za chladom dvere a vybrala sa pripraviť špeciálne raňajky, pamätala si ako si odpočítavala dni do ďalších. Teraz ich sama servírovala s rovnakým nadšením, ako keď čakala na tú chvíľu až sa zjavia na stole. Položila dva poháre na parapetu pri okne.
Vošla do postele z ktorej trčala ruka v pásikavom pyžame a kde tu bolo vidno blonďavú šticu vlasov. Zaťahala za prikrývku a čakala kedy sa ruka po ňu opäť natiahne.
“Alex vstávaj, je biele ráno!” zakričala na tú nehýbajúcu hromadu na posteli.
“Ešte chvílu..” pretočilo sa telo neochotne.
A tak jej nezostávalo nič iné len zhrnúť vrstvu snehu z parapety do svojich rúk a vysypať hu na neho. Bolo to ukážkové zdvihnutie z postele. Razom stál svižne na nohách, jeho prispatý výraz bol nahradený naštvatým pohľadom.
Ospravedlňujúcu sa ne neho pozrela. “Na parapete je mlieko.”
“To počká.” zavrčal a vrhol sa na ňu. Pišťala ako jej pľúca stačili keď sa jej líco ocitlo pritlačené o tú bohatú snehovú nádielku. Ľadovými rukami jej odhŕňal pyžamo z pokožky a ona sa neúspešne mykaním snažila vymaniť. Čím viac bojovala, tým viac jej telo tlačil do snehu. Mala pocit že na chrbte je obnažená, tak neskutočne sa jej zima vrývala do pokožky.
Celí premoknutí sa sušili pri ohni a popíjali popritom mlieko s neskutočnými iskričkami v očiach akoby sa nikdy nebolo nič zmenilo. Zrazu pri ohni sedeli len dve malé natešené decká ktorým bol celý svet ukradnutý. usmievali sa, raz začas sa podpichli..
