Aký to je pocit môcť sa zhlboka poriadne nadýchnuť. Vohnať do pľúc čistý vzduch. Nemusieť sa zamýšľať. Len sa nadychovať a vzäpatí vydychovať.
Žiť so sebou nie je to ťažké?
Viem, že ak sa toho nevzdám, zbláznim sa.
Začínam mať pochybnosti o sebe, ak to nestopnem, zle to dopadne.
Chcem prázdniny ktoré nezačínajú a nekončia len pri sľuboch.
Dánsko. Áno presne tak.
Strácam kontrolu nad sebou samou.
Prepadá ma depka, ale čo to vlastne je? Zmes pocitov.
Potrebujem terapeuta.
Nemám najpevnejšiu pôdu pod nohami, cítim sa vlastne dosť neisto.
A čo tá beta, čo s ňou bude?
Stále tá ruská choreografia s chytľavou melódiou.
Kedy som naposledy držala v rukách knihu?
Byť zas tak poetická...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára