Pohľad na hudbu sa mení...

...nie tak celkom na hudbu, ako na tanec. No vždy som bola toho názoru, že ak nemáš dobré palivo nemôže byť ani kvalitná zábava. A niečo na tom pravdy naozaj je... tanec sa ku mne nehodí tak strašne ako dokonalosť. Vždy som mala dilemu, z miest, ktoré ovládal tanec. Nedokázala som sa len tak hýbať do rytmu, vždy som sa snažila pochopiť kroky, a asi tak úspešne ako matematické rovnice. Čím vyše som sa snažila tým som sa vyše strácala. Možnože som len nevedela nájsť svoj vypínač, alebo dobrú spoločnosť, muziku. Asi od každého troška, raz ma totižto pozval na svadbe tancovať jeden chalan, veľmi sa m páčil, povedal som mu, že neviem tancovať, načo sa len usmial a povedal, že nevadí. No keď ma chytil za ruku a potiahol na parket, zrazu som si uvedomila dve veci, hrá ľudovka, na ktorú vôbec ale vôbec neviem tancovať, a po druhé chalan ktorý ma teraz drží za pás sa pri každom pohybe tacká, jeho rovnováha som akože teraz mala byť ja (ako je možné, že som si nevšimla, že je na mol???). Ťahal ma z jednej strany na druhu, a perami sa mi opieral o ucho, načo som celá zmeravela, "upokoj sa" zašepkal, a ja som sa zachvela, no nedokázala som konať... Bola to úľava, keď tá debilná pieseň dohrala..

No teraz, keď zvonia zvony (hrá melódia) sa pohybujem do rytmu, ktorý nepoznám, no neriešim, kto na mňa pozerá, či mi to ide alebo nie- hlavné je, že sa bavím! :)

           Finally she danced, and her sould became free.

Today,  finally she is younger