Ehm..vítam vás v jesennom období, mimochodom mojom obľúbenom. Popri učení som sa rozhodla takto odpútať :) - takéto niečo som chcela napísať už dávnejšie, ale až dnešok ma zhodou nepríjemných okolností dokopal napísať to.Venujem všetkým, ktorí sa rozhodnú si to prečítať.
Stojím pred tým velikánskym zrkadlom čo stojí v pivnici, rozhodla som sa, že ho dám vyniesť hore. Pozerám doň a vidím nás dvoch. Ako sme sa spolu smiali, ako sme sa naháňali, držali za ruky, vyjedali chladničku. Kiežby si tu teraz bol.. sedela by som pri tebe a ty by si ma karhal pri pohľade do mojich neposlušných očí..No namiesto toho si naprávam vrkoč a obúvam tie topánky, ktoré si na mne miloval. Obúvam si ich, lebo neviem čo viac môžem pre teba urobiť.. Cez ramená si prehodím tvoje čierne sako s pásikmi.. tá vôňa, ktorá sa ho drží, bude vo mne vytvárať pocit, že tu si. Vonku svieti slnko, no napriek tomu teplota je málo nad nulou. Také naše počasie, keby si tu teraz bol, trávili by sme tento deň po našom - s hrnčekmi v rukách usadený na parapetnej doske pri prenikajúcich lúčoch do miestnosti. Záclonu z okna odkryjem a pootvorim to "naše" okno.
Topánky klopkajú po mramorovom chodníku, z kytice kvetov odpadávajú lupienky, osoba v čiernom kabáte si to nevšíma, no osoba opierajúca sa o čiernu bránku pohľad upiera práve na ne. Ak by tu bol predbiehali by sa kto ich nazbiera viacej, a potom si ich vymieňali..no ako by sa asi zatváril, keby vedel, že ich zbiera iba preňho? Že si z nich nevezme ani jediný jeden lupienok? "Lizz! Poukladaj si ich na radiátor hneď, ako prídeš domov, jasné?" Prikývla na nevyslovenú otázku, akoby ju mohol vidieť. A lupene, ktoré doteraz tak úpenlivo presvedčená, že ich dá jemu, vložila do vrecka svojho saka. Urobí to hneď ako príde domov..aby steny nasiakli ich vôňou, aby vedel, že nezabudla..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára