Prikryjem si rukou oči, keď ma pošteklia dotieravé slnečné lúče, a nahmatám do priestoru vedľa mňa.Do prázdneho priestoru, studeného. Musím rozmýšľať, koľko času prešlo asi od jeho odchodu, a koľko mi ešte ostáva, na príchod domov. Bude už tam? Čo, ak včera skončili skorej, a teraz na mojom telefóne svietia neprijaté hovory? Ovalil ma studený pot, keď pod mojou hlavou zavibroval telefón. Rukou som nahmatala malú elektronickú hračku a upriamila naňu pohľad. ´Keaton´, odkiaľ by mal on moje číslo? Zaváhala som, keď v mojej ruke znova zavibrovala tá hračka, a druhou rukou si prehrabla spotené vlasy. Mám to zdvihnúť, či nie? Množstvo zbytočných otázok, výčitiek, z ktorých ma len rozbolí hlava nepotrebujem. Nechala som telfón teda klesnúť na posteľ, na prázdne miesto vedľa seba, voňajúce pánskou voňavkou. A pohľadom som zbehla po miestnosti, ktorá bola bezchybne uprataná, až na kvôpku mojich vecí. Znechutene som sa vyhrabala z mäkkých prikrývok, a prešla k tej kope handier, ktoré by som si za žiadnych okolností neobliekla, keby tu nejaké iné mám. Pri pohľade na roztrhané nohavičky, som sa uškrnula a strčila ich do kabelky. Tričko, ktoré malo včera veľkosť 34 má veľkosť minimálne 38, povzdychla som si nad kvalitou dnešných vecí a prevliekla si ho cez hlavu. Teraz ma čaká tá náročnejšia časť - pohľad do zrkadla, a dúfať, že moja tvár a vlasy toho nebudú potrebovať veľa.
Zanadávala som, keď som z hrebeňu vytiahla ďalší chumáč vlasov a moje vlasy vyzerali rovnako strapato, ako keď som sa pred 15 minútami pozrela do zrkadla. Vedela som, že by potrebovali minimálne umyť kvalitným šampónom, ktorý sa v tomto dome nenachádzal, alebo silu žehličky, ktorá by im dodala stratený lesk a chýbajúcu upravenosť.
Pod očami sa mi rysovali tmavé kruhy, ktoré nedokázal zakryť jediný make-up, ktorý som tu mala. Uštipla som sa do líc, aby som do nich vohnala trochu zdravej červene a na odhalenú šiju strekla pár kvapiek parfému.
Dvere som zabuchla a kľúčom v zámke otočila dva razy, pokým som si kontrolovala spoje. Mala som smolu, najbližší spoj mi šiel až o trištvrte hodiny. Ak domov stihnem prísť skorej ako on, tak to zapijem pohárom šampanského. Lebo práve teraz by som sa mala starať o našu polročnú dcéru, chystať raňajky, alebo upratovať ako to robia vzorné manželky, nie vychádzať z cudzieho bytu v prikrátkom oblečení ako nejaká štetka.
"Kdesi preboha bola?!" zvolala naštvaná Zoe, keď ma zbadala vyzúvať sa v predsieni.
"Beau volal, a keď si ťa pýtal k telefónu, musela som klamať, že ti zostalo zle.. chcel prísť, ale vyhovorila som mu to.. Vieš si predstaviť,čo by sa stalo,keby došiel a ty by si tu nebola?" Od hnevu mala celú červenú tvár. "Potrebovala som si čosi vybaviť, ešte ohľadom mesačníka, ktorý má výsť už tento týždeň. Verila by si tomu? Presunuli to skorej, o celé 4dni!" Začala som rozprávať historku, ktorej som ani ja sama neverila.
Pozrela na mňa o čosi menej vyčítavejšie, "ale nato, že si odišla, som musela prísť, až kričaním, že ti malá plače, čo?"
"Chcela som ti zavolať, ale mali sme strašne veľa roboty..celú noc sme sa ani nezastavili, prepáč." Pozrela som na ňu ospravedlňújuco, uvedomujúc si, že to musím ukončiť. Toto bolo naposledy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára