"..musíme sa porozprávať.." povedala som mu do telefónu, a zložila, keď som vo dverách uvidela usmievajúceho sa Beaua. Úsmev som mu opätovala a tuho ho objala.
"Chýbal si nám!"
"Ja viem..", sadol si do kresla a usadil si ma na kolená, "..volal som so Zoe, povedala, že ti je zle.. už je ti lepšie, alebo ťa mám vziať k lekárovi?"
Musela som si prejsť celé dnešné ráno a Zoein výstup, aby som sa neprezradila.
"Láska, je ti zle?" oslovil ma Beau, keď si všimol ako v tvári blednem. Tá kabelka, ktorú som mala včera so sebou, je teraz na Zoeinom ramene aj s mojimi nohavičkami, na ktoré som úplne zabudla, keď som jej tú kabelku požičiavala. Do riti! Prudko som sa postavila. Nesmie ich nájsť, ak ich teda ešte nenašla. Rozbehla som sa do kuchyne po telefón a rýchlo vytočila jej číslo.
"Chýbal si nám!"
"Ja viem..", sadol si do kresla a usadil si ma na kolená, "..volal som so Zoe, povedala, že ti je zle.. už je ti lepšie, alebo ťa mám vziať k lekárovi?"
Musela som si prejsť celé dnešné ráno a Zoein výstup, aby som sa neprezradila.
"Láska, je ti zle?" oslovil ma Beau, keď si všimol ako v tvári blednem. Tá kabelka, ktorú som mala včera so sebou, je teraz na Zoeinom ramene aj s mojimi nohavičkami, na ktoré som úplne zabudla, keď som jej tú kabelku požičiavala. Do riti! Prudko som sa postavila. Nesmie ich nájsť, ak ich teda ešte nenašla. Rozbehla som sa do kuchyne po telefón a rýchlo vytočila jej číslo.
Nezdví ha. Do riti! Čo teraz?
"Láska, čo sa deje?" oslovil ma vyľakane Beau, na ktorého som úplne teraz zabudla.
"Oh, nič, lenže som si spomenula, že som do toho mesačníka zabudla dať editorál! Čo teraz? Beau, ja.. nechcem, aby to vyšlo celé na zmar, snažila som sa.." rozvzlykala som sa mu na ramene.
"Upokoj sa láska. Všetko dobre dopadne, uvidíš." Chlácholil ma Beau hladiac moje vlasy.
Kiežby si reágoval takto, i keď príde Zoe s mojimi roztrhanými nohavičkami v ruke s tým, že v noci som nespala doma..
***
Zaklopala som trikrát na dvere, ako sme sa dohodli. O chvíľu v nich stál strapatý Drew s úsmevom poloboha. Päsťou som zatlačila do jeho odhalenej hrude a zabuchla za nami dvere, nech nevidí niekto niečo čo nemá.
"Budeš tu takto stáť celý čas?" prevrátil na mňa oči, keď som sa od dvier doteraz ani nepohla.
"Vlastne..ja.." pretrela som si rukou čelo, "..je koniec, nechcem v tomto pokračovať." Zasmial sa a prešiel ku mne. Cúvla som, až som sa ocitla uväznená medzi dverami a ním. Jednu ruku si oprel o dvere, a hlavu naklonil k mojmu uchu "Neverím ti." Túžila som sa odtiahnuť, ale nemala som kam. Pohľad na jeho vláčne pery ma privádzal do zúfalstva, vedela som, že ak teraz nepritlačím svoje pery na tie jeho zradia ma nohy.
Ruky som mu obtočila okolo krku a pery nenásytne prisala na tie jeho. Jeho dlane sa ocitli na mojich bokoch, a potom som už mala nohy obtočené okolo neho, tričko vyhrnuté nad brucho..
Položil ma na posteľ a zbavil ma oblečenia, ktoré zakrývalo nezvyčajne veľa.
Chcel ma rovnako ako ja jeho. Ani jeden z nás z toho neočakával nič viac ako spoločne strávenú noc. Ja sa zajtra vrátim k svojej dcére a manželovi, ako som to robila doteraz..nič viac a nič menej akoby sme obaja chceli.
(Prepáčte už je to druhý príspevok s týmto názvom, a vy ešte stále nemáte zrejme páru, o čom sa to tu momentálne točí..Pokúsim sa vás ušetriť zbytočností.. Poviedku píšem bez zbytočných zaväzovaní, čiže toto je taká "nezáväzná" :D Nemá premyslený dej, nemá isté pokračovanie- i keď dúfam, že práve toto bude poviedka, ktorú úspešne dopíšem- dokonca ani hlavná hrdinka nemá ešte meno.. Okrem nej sa tam doteraz objavili ďalšie tri postavy- Beau, Drew, Zoe. Pre také orientačné porozumenie - Beau je jej manžel, Drew milenec a Zoe je jej manžela sestra a zároveň jej dobrá kamarátka. Ak je ešte niečo čo potrebujete vedieť, tak, že hl. hrdinka má s manželom malú dcérku, a že Keaton je Zoein priateľ a zároveň i Drewa...aa, ak si spomeniem ešte na niečo nevyhnutné..tak vám to pred ďalšou časťou už určite napíšem.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára