"Who are you?"

"Demon to some, angel to others."

Čarovná atmosféra

Vianoce boli na dosah. Za oknami nepokojne dul vietor a na krajinu padali chumáče bielej prikrývky. Všetká zeleň sa strácala pod bielou nepoškvrnenou nevinnou prikrývkou, na okne vznikala námraza. Prstom si do nej kreslila obrázky a slová. Na pohľad nič špeciálne, no predsa jej príbeh bol zaujímavý.

Do vlasov si uviazala červenú stužku ako každé vianočné ráno. A ešte vo flanelom pyžame sa rozbehla pred vchodové dvere pozrieť na tú bielu nádheru - všade navôkol sa krajina strácala v bielej prikrývke ktorá neustále pribúdala. Zamyslela sa, ako sa každé vianočné ráno bláznili dve malé decká ako krik na ulici neutíchal, ako boli premočení a zmrznutí až do kosti. Kde sa tie kôpky šťastia podeli? Vyrástli. Nepríjemne ju zamrazilo od toľkého státia tam. Rýchlo zavrela za chladom dvere a vybrala sa pripraviť špeciálne raňajky, pamätala si ako si odpočítavala dni do ďalších. Teraz ich sama servírovala s rovnakým nadšením, ako keď čakala na tú chvíľu až sa zjavia na stole. Položila dva poháre na parapetu pri okne.

Vošla do postele z ktorej trčala ruka v pásikavom pyžame a kde tu bolo vidno blonďavú šticu vlasov. Zaťahala za prikrývku a čakala kedy sa ruka po ňu opäť natiahne.

“Alex vstávaj, je biele ráno!” zakričala na tú nehýbajúcu hromadu na posteli.

“Ešte chvílu..” pretočilo sa telo neochotne.

A tak jej nezostávalo nič iné len zhrnúť vrstvu snehu z parapety do svojich rúk a vysypať hu na neho. Bolo to ukážkové zdvihnutie z postele. Razom stál svižne na nohách, jeho prispatý výraz bol nahradený naštvatým pohľadom.

Ospravedlňujúcu sa ne neho pozrela. “Na parapete je mlieko.”

“To počká.” zavrčal a vrhol sa na ňu. Pišťala ako jej pľúca stačili keď sa jej líco ocitlo pritlačené o tú bohatú snehovú nádielku. Ľadovými rukami jej odhŕňal pyžamo z pokožky a ona sa neúspešne mykaním snažila vymaniť. Čím viac bojovala, tým viac jej telo tlačil do snehu. Mala pocit že na chrbte je obnažená, tak neskutočne sa jej zima vrývala do pokožky.

Celí premoknutí sa sušili pri ohni a popíjali popritom mlieko s neskutočnými iskričkami v očiach akoby sa nikdy nebolo nič zmenilo. Zrazu pri ohni sedeli len dve malé natešené decká ktorým bol celý svet ukradnutý. usmievali sa, raz začas sa podpichli..

PACK

„Som silný, ale osamelý.“

 

 Noreen, nesie vlčiu tradíciu jej rodiny – vlk od narodenia- celý jej život stačil na to aby sa stala nenútene alfou. Ako alfa, má obrovskú silu a bety ju prirodzene poslúchajú.

Jackson

Od kedy bol pokúsaný spolunažíval v rôznych smečkách, no napokon sa aj tak stal omegou.

Vlčie korene sa v nej nezapreli ako teenegerka spoznala

tajomstvá jej rodiny.

Z detstva mám jedinú spomienku, ako nado mnou stojí vlk a hryzie ma.

BAD

Stvorila Thea v dobe keď bola alfou, dnes je už len jeho betou, no chuť zabíjať jej zostala.

LOGAN-SAMUEL Najnovší člen smečky. Ak má niekto z vlkov tetovanie double infinity je to Logan-Sam.

SEAN  Zabíjať bety iných smečiek je preňho doslova výzvou.

THEO Označenie alfa získal zabíjaním. Vlk sa nestal však náhodou, niekto ho s jasným cieľom premenil. Obrovskú moc má aj vďaka tomu, že vie perfektne stopovať.

LOVCI

   

ROD CHASE

Tetovanie sily a lásky, má ho každý vlk.

Double infinity – nekonečno, rovnováha, dokonalosť – spojenie dvoch ľudí, stoja bok po boku – vyvažujú sa. (Majú ho len vlci, ktorý našli svoju „mantru“ teda niečo/niekoho čo ich drží nohami pevne na zemi)

Stretnutie so sebou z pohľadu inej osoby

Ak by som ju stretla v nedeľňajšom outfite, asi by som na ňu hľadela so slovami, vyzerá úžasne. A inak by tomu nebolo ani pár dní dozadu, čokoľvek si obliekla, si obliekala s absolútnou radosťou a hrdosťou, že vlastní ten kúsok. Vyzerala, tak ako Francúzsky zvyknú hovorievať, móda je o cítení sa fajn, len to čo v čom sa cítiš fajn môže byť štýlove – a ono to tak naozaj bolo, až nezdravo sa obzerala v zrkadle, starala sa o seba ako skutočný skvost. Dala si záležať na vlasoch, tvári, nechtoch, doplnkoch, outfite, pohodlnosti, vôni, praktickosti, voľnosti. Fotka v jednom outfite by nestačila, pretože počula tie vymodlené slová, nabudúce to bude rovnako dobré ako teraz.

Šatník, obsahoval kúsky, ktoré boli pre ňu osobnou mantrou. Vedela si ju predstaviť ako jednu z kandidátok nákupných maniačiek.

Ako nevedela odpovedať na otázku ´čo robí vo voľnom čase´ a ako so šmrncom nakoniec na ňu odpovedala.

Akú silnú mala predstavivosť vo vlaku keď cestovala do Blavy, v myšlienkach bola doslova na tom dovolenkovom raji.

Ako máva vo váze kvety, načo hovorí, že si ich kúpila aby si spravila radosť.

Čo by som jej povedala?

-že tento štýl jej svedčí

-že v šatníku má základ na ktorom bude postupne môcť stavať

-že mám rada, keď si vymýšľa chutno a zdravo čo bude mať na tanieri

Čo by som chcela vidieť ako robí..

Ako stojí s takou odhodlanosťou vyzerať francúzsky, pred zrkadlom.

Ku komu by som ju prirovnala, akými slovami by som ju označila

Originálna osobnosť ktorá v dave svoju štýlovosť nestratí. 

"Umrie."

 "Nie, nemôžeš ju nechať umrieť! Musia spolu žiť šťastne a na veky. Ako v rozprávkach!"

Ale ako som jej mala vysvetliť, že život nie je rozprávka? Že ona musí zomrieť, a on musí trpieť? Že to si pre nich osud prichystal, že im nebolo súdené dožiť život spolu? Chcela aby boli spolu šťastní lebo verila, že sa ľúbia. Dnes sa však už neľúbili, dozvuky lásky dávno vyprchali, zostali len oni a priepasť medzi nimi. Že ich spájajú len vyblednuté spomienky, nehralo bohvieaké záchranné koleso. Veď keď zomierala čas netrávil s ňou ale s fľaškou v ruke, aké asi mala miesto v jeho srdci? Bola tam, formou spomienok, no ako osoba na ktorej ti práve záleží tam nepatrila ani omylom.

Vedela, že raz umrie. Vlastne vždy si myslela, že umrie ako mladá, že sa nedožije vidieť svoje deti vyrastať, že nebude na kolenách držať vnúčatá, no ako hlboko sa mýlila. 

Maybe addicted, maybe in love

...Čo ak už viac neotvoríš oči? Čo ak čakám na teba zbytočne? Čo ak viem, že sa už neprebudíš, ale nechcem tomu veriť, čo ak chcem sa živiť nádejmi, že sa prebudíš? Je to zločin nenechať ťa ísť? Hovorí sa, že ak niekoho ľúbiš, tak ho dokážeš necháť odísť, no ja akosi neviem stiahnuť ruky od teba a prikázať si pohnúť sa. Pohnúť sa bez teba, kráčať týmto životom sám. Potrebujem ťa, bez teba som len telo bez duše, čo blúdi a nevie nájsť pokoj. No, nájde ho niekedy? Viem len to, že bez teba netúžim vdychovať vôňu tohto sveta, lebo akosi jej bude chýbať tá tvoja. Tá ktorá ma vedela vždy udrieť do nosa, tá na ktorej som sa stal závislý ako na vzduchu. Pamätáš, keď si zmenila parfém a ja som sa s tým nemohol vyrovnať, prosil som ťa, aby si sa vrátila k tomu starému? A ty si to pre mňa vtedy urobila. Chcem ťa dnes poprosiť o niečo pre mne veľmi dôležité, vráť sa mi.

Janoskians - Jednodielka

Mala by som prestať spôsobovať si muky. Veď som vedela vždy, že existujú aj takí, ktorí nenapíšu pár častí a skončia, ako to robím ja. Aj tak, len v čitateľoch živím, 
nádeje, oni sa namotajú a potom to skončí..Lebo ja som strašne prelietavý človek. Lebo ja to tak neviem, neviem písať niekoľko častí a potom poskladať z toho celok, ako to robia spisovatelia.

„James, ľúbim ťa.“

„Nie. Sľúbila si to.. sľúbila, si že bez ohľadu na to čo robíme, to nepokazí naše priateľstvo.“

„Prečo nevieš prijať fakt, že sa nám to vymklo obom z pod kontroly, a že nemôžeme byť viac  len priatelia?“

„Nie. Nehovor tak, že už nemôžeme byť priatelia, ja ťa potrebujem, si moja najlepšia kamoška. Liv, prosím ťa!“

„Aj ja ťa prosím. James,  povedz mi, čo ku mne cítiš, nehovor, že len priateľstvo.“

„Liv, nechcem ti ublížiť a nikdy som ani nechcel. No dobre vieš, že ťa nechcem a ani nemôžem ľúbiť...“

Po lícach jej stekali slzy, túžil som pristúpiť k nej a zotrieť jej ich, chcel som jej povedať, že to bude dobré.  

No napokon sama rozhodla. „Je mi to ľúto, toto všetko... ale prosím ťa, vypadni James!“

 „Liv, nerob nám to.“

„Musím, povedal si mi, že ma neľúbiš a ani nebudeš. A ja nedokážem predstierať, že sa medzi nami nič nestalo. Že ma toto všetko zanechalo chladnou. Preto ťa žiadam, aby si vypadol.“

Nechcel jej ublížiť, nikdy to nechcel. Nahováral si vtedy, keď ho prosila aby ju učil, že to nemusí pokaziť medzi nimi ten krásny vzťah. Nahováral si, že im to nijak nezmení životy, že budú môcť byť naďalej priatelia.

No, ona mu povedala, že ho ľúbi. Aj napriek tomu, že mu sľúbila, že sa doňho nikdy nezamiluje, že nikdy to čo robia, nepokazí ich priateľstvo.

Chcel všetok ten čas vrátiť späť, chcel urobiť niečo, aby sa to nikdy nebolo stalo. Chcel len, aby sa spolu na gauči smiali a pozerali ich obľúbený seriál Dva a pol Chlapa. Chcel ju mať vo svojom náručí, vdychovať jej vôňu, počúvať jej úvahy a viesť s ňou konverzáciu. Chcel jednoducho aby to bolo ako kedysi. Aby ju nikdy nestratil. 

Nemôžeš to mať, lebo to neexistuje

Priznávam tento blog nemám rada, preto tu často neprispievam. Vážne som ho chcela mať rada, ale nestalo sa. Práve naopak neviem mu prísť na chuť, prepáčte.

***

V tej chvíli bola taká bezstarostná, v tej chvíli som vedel, že ju proste musím mať. Bola ideálom dokonalej ženy. Vlastne dovtedy mi prišla nezaujímavá, všetko sa zmenilo až v ten večer. Stačil jeden pohľad jej smerom a bol som odzbrojený, zabudol som na všetko okolo nás. Samozrejme po chvíli som sa odvrátil, aby to nevyzeralo príliš nápadne, no akosi som ju pohľadom musel stále vyhľadávať. 

Stála som unudene, keď sa postavil za mňa. Modlila som sa aby som sa už konečne dostala na rad, ale rada akoby bola nekonečná. Stála som tam z rozbúšeným srdcom a s myšlienkou, že sa za nič nesmiem otočiť. No  potom sa stalo ešte niečo horšie, môžno že som urobila príliš veľký krok vzad, a možnože len stál priblízko, no podarilo sa mi mu stúpiť na nohu a oprieť sa o jeho hruď. Čakala som, že ma počastuje nemiestnou poznámkou, no on tam rovnako stál. Dych sa mi zasekol,stihla som to však zamaskovať, bleskovo som odskočila. Zrejme sa patrilo ospravedlniť, lenže namiesto toho som sa tvárila, akoby som si nebola všimla, že som sa o niečo oprela, tobôž nie oňho.

Časť druhá (MARRY ME?)

 Ďakujem tým, ktorí si prečítali prvú časť a zároveň im venujem 2 :)

"Finn!" Prosí ma Claire. "Musíš sa s ním stretnúť, a presvedčiť ho.. veď vieš, že sme v mínuse.." Som naštvaná, veď tomu chalanovi predsa nejde o robotu. Jediné prečo chcel vizitku je aby sa so mnou mohol stretnúť..                                                                                                                                          Nahádžem všetky potrebné veci do tašky a vyparím sa z našej pracovne, kde už začínalo byť dusno.
"Finny?" rozbehne sa za mnou Claire.                                                                                                        "Dobre, idem tam..ale ak na mňa niečo skúsi, tak ťa roztrhám na kusy Claire!"
 S výskaním sa mi hádže okolo krku. A poháňa ma ku dverám. keď na ňu hodím jedovatý pohľad, zdvihne ruky v obranom geste a výrazne artikuluje "to len aby si nemeškala.."

***

Nastúpim do výťahu a ešte raz preletím očami adresu - 5.poschodie. Stlačím päťku a nezaujato si obzerám špičky topánok, pokiaľ sa výťah nerozvorí s cinknutím.                                                                                     Tam už stojí on. V šiltovke, obtiahnutých džínsoch a v bielom tričku, ktoré obkresľuje jeho vypracovanú hruď, a odkrýva jeho potetované ruky.                                                                   Neznášam tetovania. Ale na ňom to je iné - zaujali ma, mám chuť pristúpiť bližšie a detailne si ich poobzerať. "Poď ďalej" prehovorí a ja ho nasledujem do rozľahlého priestoru. "Kuchyňa.. obývačka." Ukazuje mi jednotlivé miestnosti, ktoré sú zariadené veľmi jednoducho až fádne. V celom dome sa striedajú farby šedá s bielou, podlaha je pokrytá tmavým drevom. Nábytok splýva až na fialovú sedačku uprostred ničoho. "Asi je to moc jednoduché..no ani toto nieje moja silná stránka.." "Urobím pár návrhov, a potom sa dohodneme, čo treba nakúpiť a urobiť ďalej."                                                          Prikývne "Dáš si niečo na pitie?"      
"Máš fotky svojej rodiny alebo z detstva?" Šokovane na mňa pozrie.
"Rozmýšľala som..že by bolo dobré, túto stenu vyplniť nejakými obrazmi.. no a v galérii si povedal, že nemáš vzťah k umeniu, tak čo keby sem dáme niečo čo ti je blízke?"
Otvorí kuchynský šuplík a z neho vyloží škatuľu plnú čiernobielych fotografií. S úžasom sa po ne naťahujem a prezerám si ich. Na väčšine fotkách je sympatická žena s úsmevom.
"Mama" vysvetľuje, na nevyslovenú otázku.
"Je veľmi pekná."                                  

Zvyšok času, ktorý som mala sme strávili v jeho kuchyni popíjaním šampanského a rozprávaním sa.

"Vyrastal len s matkou a dvoma mladšími bratmi - otec ich opustil, keď boli malí, zanechalo to na nich dôsledky- povedal, že ...."
"Finny, taký by bol pre teba pravý.." - Claire.
"Vyrastal v neúplnej rodine, čo znamená, že sa nebude chceť viazať." Claire prevráti oči,
"to si celá ty"            
"Ak by bol pravý, tak by sa to nestalo.. lenže ja som si nevedela s nim predstaviť budúcnosť."
Veľmi dobre som si pamätala na ten deň, keď ma Noel. požiadal o ruku. Nechala som si navliecť na ruku prsteň, pretože podľa mojej matky to bolo správne, chodili sme spolu vyše troch rokov, tak načo ďalej čakať, no nie? V deň svadby, som sa odmietala obliecť do svadobných šiat, mama mi hovorila, že je to normálne, že mám strach a že sa nemám čoho báť.
 Zlato, tiež som mala strach, keď som sa šla vydávať.. je to niečo neznáme, no keď sa do toho vrhneš, zistíš, že je to úžasne! Pozri sa na mňa a tvojho otca.."
Nakoniec som si Noela nevzala čo spôsobilo, že mama dostala skoro infarkt.
Ja si však myslím, že ak by som ho skutočne milovala, túžila by som potom stať sa  jeho manželkou...

Kde pôjdu dovolenkári toto leto?

Ktoré destinácie búdú tento rok preplnené turistami, či cieľom mnohých dovolenkárov?

Bude to NY, LA, London, Dubaj alebo Tokio?? A určite k ním bude patriť mnoho ďalších plážových rajov - stačí si pozrieť katalógy, či nechať sa inšpirovať mnohými cestovateľmi. Určite však pre mnohých pôjde o komfort, ktorý prídu hľadať a vychutnávať si práve na nimi zvolené miesto. Nech už je to kdekoľvek, určite to bude perfektná dovolenka a možnože vás naláka na repeat? Kto vie? 

Ďakujem za úžasné narodeniny

Darčeky nie sú všetko..niekedy stačí keď sú nimi samotní ľudia

Vážim si ich námahy, že mi každý niečo doniesol - šampanské, kvety, čokolády, koláče, oblečenie či samotné peniaze. No čo po čom viac vždy túžim, sú slová priané od srdca, objatia. Jasné, že som rada ak dostanem niečo po čom túžim, ale ak by mi každý do ruky strčil len darček, asi by sa mi to nepáčilo, akosi by som o ne stratila záujem..

Priestor pre rok 2015

-S pohárom šampanského, v kruhu blízkej rodiny sme spoločne očakávali príchod nového roku. A nakoniec (okolo druhej) sme sa rozhodli na zvolenskom sídlisku vypustiť ohňostroj.
Našla som si čas aj na prečítanie erotickej knihy, ktorú som ochotne čítala do 4 ráno.


-A teraz čo sa týka nového roku, nech je rovnako super ako 2014 ba aj viac! Nepatrím k tým čo si dávajú predsavzatia.. skôr je to o tom keď sa kedykoľvek do niečo pustím, tak makám pokiaľ to aj nedostanem. A ani k tím, čo si prajú to a to.. všetko beriem radšej plne do svojich rúk.
Skôr si prajem niečo, pri narodeninovej torte.. no zostaňme pekne nohami na zemi, i keď snívanie je krásne.

Denník si nanešťastie nevediem a ani sa nechystám, ale ktovie možno raz.. A čo ešte dodať?


Tak nech si užijete každý deň naplno, nech ste naklonení novým výzvam, nech sa obklopujete ľuďmi na ktorých vám záleží, nech ste so sebou spokojní :)