...Čo ak už viac neotvoríš oči? Čo ak čakám na teba zbytočne? Čo ak viem, že sa už neprebudíš, ale nechcem tomu veriť, čo ak chcem sa živiť nádejmi, že sa prebudíš? Je to zločin nenechať ťa ísť? Hovorí sa, že ak niekoho ľúbiš, tak ho dokážeš necháť odísť, no ja akosi neviem stiahnuť ruky od teba a prikázať si pohnúť sa. Pohnúť sa bez teba, kráčať týmto životom sám. Potrebujem ťa, bez teba som len telo bez duše, čo blúdi a nevie nájsť pokoj. No, nájde ho niekedy? Viem len to, že bez teba netúžim vdychovať vôňu tohto sveta, lebo akosi jej bude chýbať tá tvoja. Tá ktorá ma vedela vždy udrieť do nosa, tá na ktorej som sa stal závislý ako na vzduchu. Pamätáš, keď si zmenila parfém a ja som sa s tým nemohol vyrovnať, prosil som ťa, aby si sa vrátila k tomu starému? A ty si to pre mňa vtedy urobila. Chcem ťa dnes poprosiť o niečo pre mne veľmi dôležité, vráť sa mi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára