Neviem či sa to dá považovať za prológ a či skorej za ochutnávku, no v každom prípade- mám to!
PROLOGUE
Mierila som zbraňou do prázdna , „Načo čakáš strieľaj!“ –
Phoebe strácala trpezlivosť. No ja som nedokázala furt zdvihnúť zbraň vyššie.
Keby tu stála Phoebe už by bolo po všetkom, nikdy nemala problém na niekoho
namieriť zbraň ani ho roztrieľať pokiaľ jej nedošli náboje. Bola pravým opakom
mňa, ja som si niesla zo sebou celý život traumu z detstva, a ona sa
dostala z depresií behom pár dní. Vždy po nepríjemnej situácii, skrivia
pery a ostré nechty si zaryla do stehien, a potom sa usmievala a zapájala
sa do každej debaty.
„Keď dopočítam do troch, zasiahneš najskôr plece potom
stehennú kosť, a nakoniec predvedieš obeti jeho ničiteľa, lístoček mu
necháš na pamiatku, poslednú guľku venuješ srdcu a vypadneš!“ Phoebe mala
vždy plán aj B,C. A navyše nebrala
ohľad na city, hovorila, že city sú ľudským výmyslom.
„Phoe... a keď sa netrafím?“
„Nepriateľ ťa zabije!“
„Možno... by sme sa mali nato vykašľať...“
Ironicky sa zasmiala, „nech ťa ani nenapadne zdupkať,
lebo osobne ti pomôžem na druhý svet a ver mi, že použijem len jediný
náboj a nie do srdca!“
Kroky za dverami zinténzivneli a mňa ovanul studený
pot. Nebolo pochýb, že dvere sa každú chvíľu otvoria. Tak som sa chcela lepšie
ukryť. Váhu som preniesla na nohy, tvár schúlila k telu práve vo chvíli,
keď sa dvere s vŕzgavým zvukom otvorili. Načúvala som náhlemu tichu, a zrazu
započula pospevovanie pár centimetrov pred skrýšou. Nohy som si privinula k telu
a moje opätky zaprotestovali. Začali hlučne praskať, nevedela som v tejto polohe nijak stlmiť ten zvuk. Osoba prešla ďalej, bez zastavovania
pri mojej skrýši. Začala behať po miestnosti s rozsvietenou baterkou.
Teraz som mala jedinečnú príležitosť na útek, dvere spolu s mojou skrýšou boli
chrbtom vzdialené od osoby. Rýchlym tempom som sa postavila, nechala tak ležať
topánky na zemi, a prešla po špičkách ku prahu dvier, s úsmevom na
perách, že som vykĺzla bez zbytočných ťažkostí. „Nehýb sa!“ pištoľ mi bola
položená ku hlave, „mám ju!“ zachrapčal mužský hlas do vysielačky a nasadil
mi na ruky putá.
Tadá, Chloe :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára