štvrtok 10. apríla 2014

´Sisters R´ Prologue

Neviem či sa to dá považovať za prológ a či skorej za ochutnávku, no v každom prípade- mám to!

PROLOGUE

Mierila som zbraňou do prázdna , „Načo čakáš strieľaj!“ – Phoebe strácala trpezlivosť. No ja som nedokázala furt zdvihnúť zbraň vyššie. Keby tu stála Phoebe už by bolo po všetkom, nikdy nemala problém na niekoho namieriť zbraň ani ho roztrieľať pokiaľ jej nedošli náboje. Bola pravým opakom mňa, ja som si niesla zo sebou celý život traumu z detstva, a ona sa dostala z depresií behom pár dní. Vždy po nepríjemnej situácii, skrivia pery a ostré nechty si zaryla do stehien, a potom sa usmievala a zapájala sa do každej debaty.
„Keď dopočítam do troch, zasiahneš najskôr plece potom stehennú kosť, a nakoniec predvedieš obeti jeho ničiteľa, lístoček mu necháš na pamiatku, poslednú guľku venuješ srdcu a vypadneš!“ Phoebe mala vždy plán aj B,C.  A navyše nebrala ohľad na city, hovorila, že city sú ľudským výmyslom.
„Phoe... a keď sa netrafím?“
„Nepriateľ ťa zabije!“
„Možno... by sme sa mali nato vykašľať...“
Ironicky sa zasmiala, „nech ťa ani nenapadne zdupkať, lebo osobne ti pomôžem na druhý svet a ver mi, že použijem len jediný náboj a nie do srdca!“

Kroky za dverami zinténzivneli a mňa ovanul studený pot. Nebolo pochýb, že dvere sa každú chvíľu otvoria. Tak som sa chcela lepšie ukryť. Váhu som preniesla na nohy, tvár schúlila k telu práve vo chvíli, keď sa dvere s vŕzgavým zvukom otvorili. Načúvala som náhlemu tichu, a zrazu započula pospevovanie pár centimetrov pred skrýšou. Nohy som si privinula k telu a moje opätky zaprotestovali. Začali hlučne praskať, nevedela som v tejto polohe nijak stlmiť ten zvuk. Osoba prešla ďalej, bez zastavovania pri mojej skrýši. Začala behať po miestnosti s rozsvietenou baterkou. Teraz som mala jedinečnú príležitosť na útek, dvere spolu s mojou skrýšou boli chrbtom vzdialené od osoby. Rýchlym tempom som sa postavila, nechala tak ležať topánky na zemi, a prešla po špičkách ku prahu dvier, s úsmevom na perách, že som vykĺzla bez zbytočných ťažkostí. „Nehýb sa!“ pištoľ mi bola položená ku hlave, „mám ju!“ zachrapčal mužský hlas do vysielačky a nasadil mi na ruky putá.

Untitled
Tadá, Chloe :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára